Žiaci 2. K triedy študijného odboru hotelová akadémia na praktických cvičeniach z technológie prípravy pokrmov vyskúšali osvedčené veľkonočné recepty, aby sa tak dôstojne pripravili na sviatky. Pripomenuli si tradície Zeleného štvrtka a pripravili chutné pokrmy zo špenátu a medvedieho cesnaku.

Preto aj my si v skratke priblížme gastronomické špeciality, typické pre veľkonočné sviatky, pripomeňme si pamätné dni veľkonočného týždňa a s ním spojené zvyky a tradície na Slovensku.

Zelený štvrtok - názov vznikol skomolením nemeckého Greindonnerstag (plačlivý štvrtok) na Gründonnerstag.  V tento deň sa naposledy rozoznejú kostolné zvony, ktoré stíchnu až do Veľkej noci. Naši predkovia jedli v tento deň najmä zelenú stravu ako špenát či kapustu, aby boli po celý rok zdraví. Podľa ľudových zvykov ľudia museli skoro vstať a umyť sa rosou, aby neboli preto chorí. Gazdiné museli pozametať dom ešte pred východom slnka a smetí odniesť na križovatku, aby nemali v dome blchy. Na Zelený štvrtok sa nikdy nehádajte a nič nepožičiavajte. Pokiaľ sa tradície budete držať, vyhnete sa sporom a budete mať peňaženku plnú peňazí.

Veľký piatok  sa v ľudových poverách spája s magickými silami. V tento deň sa mali otvárať hory, ktoré vydávali svoje poklady, a nemalo sa nič požičiavať, lebo požičaná vec by mohla byť začarovaná; nesmelo sa manipulovať so zemou (ryť, kopať) ani prať bielizeň, lebo by bola namočená Kristovou krvou. Podľa tradície sa ľudia na Veľký piatok chodili umývať do potoka, aby sa im vyhýbali choroby. Niekedy sa chlapci potápali a snažili sa ústami uchopiť zo dna kamienok, ktorý potom hodili ľavou rukou za hlavu. Vraj ich neboleli potom zuby. Výrobcovia textílií priadli pašiové nite, tými urobili zopár stehov, ktoré potom chránili pred zarieknutím a zlými duchmi celú rodinu. Košeľa ušitá pašiovými niťami chránila pred
bleskom.

Biela sobota  - svoj názov získala zrejme od bieleho rúcha novo pokrstených, ktorí prijali krst. Názov môže pochádzať aj zo zvykov veľkého upratovania a bielenia, ktoré sa konali v tento deň pred nedeľou zmŕtvychvstania. V tento deň ľudia sa starali o úrodu svojich polí. Na pole kládli krížiky z ohorených drievok a sypali na lúky popol z posväteného ohňa. Niekde sa za trámy domov dávali uhlíky, aby chránili pred požiarom. Doma sa nielen upratovalo, ale aj sa piekli mazance a baránky, plietli sa korbáče a zdobili vajíčka.

Veľkonočná nedeľa - v tento deň sa všetci ľudia ponáhľali do kostola, kde sa svätili veľkonočné pokrmy (baránok, mazance, vajcia, víno). Každá návšteva dostala kúsok posväteného jedla, trochu dali na pole, do studne a do záhrady, aby bola dobrá úroda aj voda. Spoločne sa jedlo vajce uvarené na Veľký piatok s vŕbovým a jaseňovým prútom. Ak by niekto počas nasledujúceho roku zablúdil, mal si spomenúť, s kým jedol na Boží hod vajce, aby našiel cestu späť.

Veľkonočný pondelok (alebo Červený) - bolo zvykom, že po významných sviatkoch sa deň nepracovalo. Preto je aj dnes Veľkonočný pondelok dňom pracovného pokoja, hoci sa cirkevné sviatky končia v nedeľu. Na Veľkonočný pondelok sa chodí šibať korbáčom, najlepšie z čerstvých vŕbových prútov. Tradícia káže dávať maľované vajíčka alebo kraslice, ktoré vedeli ženy zdobiť samy podľa krajových zvykov.  Červený pondelok  sa zvykol nazývať podľa najčastejšej farby kraslíc.

Oblievanie vodou a kúpanie dievčat mládencami (namočenie do potoka, postriekanie voňavou vodou, poliatie vedrom či vodou z hrnčeka) na Veľkonočný pondelok sa považovalo za očistné, plodonosné a malo dievčatám na celý rok zabezpečiť zdravie. Veľkonočné šibanie (šľahačka, šibačka) korbáčom z ôsmich spletených čerstvo narezaných prútov vŕby je napodobením magického úkonu rozšíreného v tradičných roľníckych spoločenstvách - bitia s použitím zeleného prútika, ktoré malo zabezpečiť znovuobnovenie sily, rastu a zdravia.

A aké sú teda tradičné špeciality?

Pravda, čo región, to iné jedlo, ale všeobecne pravidelne hrá prím šunka, údené mäso, vajíčka, syry, klobásky, chren a veľkonočné koláče. Mimochodom, čerstvý chren je zdrojom vitamínov C, A skupiny, B a nerastných látok. Obsahuje tiež silice so sírnymi zlúčeninami, ktoré sú „autormi“ jeho výraznej pálivej a pikantnej chuti. Vitamíny a vlákninu, ktoré chren obsahuje, možno zvýšiť prípravou s postrúhaným jabĺčkom alebo mrkvou. K tradičným pokrmom patrí aj pečená jahňacina, baranina, kozľacina či králičie mäso. Medzi sladkými dobrotami zaujímajú popredné miesto predovšetkým kysnuté koláče, záviny, pletence či mazanec, plnený tvarohom. Na sviatočnom stole by nemal chýbať ani baranček z kysnutého alebo treného cesta, ozdobený cukrom, jarnou zelenou vetvičkou a mašľou. Maslové krémy by sa mali nahradiť plnkami z tvarohu, maku, orechov, lekváru, hrozienkami, teda potravinami bohatými na bielkoviny, nenasýtené mastné kyseliny, ale aj minerálne látky, ako horčík, draslík, fosfor, vápnik a železo.

Trávenie počas sviatočného hodovania podporí pohár kvalitného vína, aj keď na Slovensku ide skôr na „odbyt“ tvrdý alkohol, ale proti gustu žiadny dišputát.

Z jedál veľkonočného týždňa

Ako sme už uviedli, na Zelený štvrtok by sa malo jesť niečo zelené, aby bol človek zdravý – polievka z jarných byliniek, špenát, hlávkový šalát, medvedí cesnak.

Kedysi sa bežne varili cestoviny a múčne jedlá, najmä opekance, rezance a šúľance.

Veľký piatok je veľkým sviatkom a zároveň dňom prísneho pôstu, počas ktorého treba dať prednosť napríklad rybám na rôzny spôsob.

Na Bielu sobotu sa zvyčajne pečú koláče a konzumuje kyslá polievká z vývaru z údeného mäsa, zahustená vajcom alebo cestovinou. Druhým jedlom môžu byť makové alebo bryndzové opekance. V mnohých regiónoch sa ešte aj v súčasnosti pripravuje šunka, klobásky, huspenina, údené mäso, cvikla s chrenom, biele či obradové koláče.

Súčasťou slávnostného obeda veľkonočnej nedele môže byť aj plnka z údeného a hydinového pečeného mäsa, vajec, žemlí a mladých byliniek i žihľavy.

 

Ponúkame osvedčený recept na veľkonočnú plnku pre budúci rok.
Budeme potrebovať:

500 g vareného údeného mäsa alebo šunky, zvyšok pečeného hydinového mäsa, 6 vajec, 6 žemlí, 2 lyžice masla, mäsový alebo slepačí vývar, mleté čierne korenie, 2 lyžice pažítky, lyžicu petržlenovej vňate, resp. 2 lyžice mladej nadrobno pokrájanej žihľavy, lyžicu jarných byliniek (mladé púpavové listy, sedmokrásku, medovku, bazalku), soľ a tuk na vymastenie pekáča. Mäso pokrájame nadrobno, žemle na malé kocky a polejeme vývarom, v ktorom sme rozšľahali žĺtky a necháme nasiaknuť. Potom pridáme mäso, soľ, čierne korenie, bylinky alebo petržlenovú vňať s pažítkou a jemne vmiešame sneh z bielkov. Plnku rozložíme do vymasteného pekáča a pečieme v mierne vyhriatej rúre asi 40 minút. Plnku podávame s varenými zemiakmi a jarným zeleninovým šalátom.

      

Na východe oblievačka, na západe šibačka

Šibi-ryby mastné ryby, kus koláča od korbáča,

kázal kadlec aj kadlečka, abys dala tri vajíčka:

jedno biele, druhé čierne a to tretie zabarvené,

to je moje potešenie.